Námestie Anjelov 1

12. února 2008 v 0:35 | DeeTee |  What I Made
Okay... jediné, čo kedy vyšlo z mojej hlavičky...

takto to dopadne, keď čítate frerardy a potom ich vymeníte za "serióznu literatúru" XD Takto dopadlo dielo Nikolaja Vasilieviča Gogoľa - Nevský prospekt po tom, čo som si povedala, že by sa to dalo prepísať na frerard XD

Gerard bol bežný chalan s úplne obyčajným životom, mal dvadsaťštyri a bol maliarom. Každý večer sa chodil prejsť po Námestí anjelov a v okoloidúcich hľadal inšpiráciu pre svoje ďalšie dielo. Už niekoľko dní jeho oči zasiahol stále ten istý obraz, tá istá tvár. So zatajeným chvením sa ponáhľal za predmetom svojho záujmu, ktorý ho tak mocne očaril a sám sa až čudoval svojej smelosti. Neznáma bytosť, ktorá tak zaujala jeho oči, myšlienky a city, odrazu obrátila hlavu a pozrela sa na neho. Bože, aké nádherné oči. Gerard mal pocit, že JEHO pohľad preniká celým jeho chvejúcim sa telom. Pôvabnú, oslnivo bielu tvár lemovali nádherné ako havran čierne vlasy. Dlhá ofina mu padala do tváre a hladila líce, dotknuté slabunkým rumencom, ktorý vyvolal večerný chlad. Pery tajili celý roj najnádhernejších snov... Pozrel sa na Gerarda, pod jeho pohľadom sa mu zachvelo srdce, Gerard trochu zaskočený novým pocitom zastal a sklopil oči... Rozhodol sa ísť za ním. Aby ho nespozoroval, zaostal, nenútene sa obzeral na všetky strany a prezeral nápisy, no pritom mu neušiel ani jediný krôčik neznámeho. Chodcov začalo ubúdať, ulica pomaly stíchla. Frank sa obzrel a Gerardovi sa zazdalo, že na jeho perách zaihral ľahký úsmev. Nechcel veriť svojim očiam. Nie, to pouličné lampy svojím klamlivým svetlom vyčarili zdanie úsmevu na jeho perách; nie, to jeho vlastné túžby sa mu vysmievajú. Dych sa mu zatajil v hrudi, všetko sa v ňom zmenilo na neurčité chvenie, všetky jeho city vzplanuli, všetko pred ním sa zahalilo akousi hmlou. A všetko to spôsobil jediný pohľad, jediný pohyb peknučkej hlávky. Nepočul, nevidel, nevnímal... Gerard sa snažil zmierniť rýchlosť svojho kroku, ktorý splýval s rytmom jeho srdca. Chvíľami ho opanovala pochybnosť, či výraz Frankovej tváre bol naozaj taký zhovievavý a vtedy sa na chvíľočku zastavil, ale tlkot srdca, nepremožiteľná sila a nepokoj všetkých citov ho hnali napred...
Videl, ako neznámy vošiel do domu, bežal po schodoch, obzrel sa, priložil prst k ústam a dal mu znamenie, aby ho nasledoval. Kolená sa mu chveli, city a myšlienky blčali; prudký záblesk radosti ako ostrie dýky vrazil do jeho srdca. Nie, to už nie je sen! Bože, koľko šťastia; koľko blaženosti vo dvoch minútach! Ale nie je to všetko iba sen? Či ten, čo za jeho jediný nebeský pohľad by bol schopný obetovať celý svoj život... či naozaj ten bol teraz k nemu taký láskavý a pozorný?
Vybehol po schodoch. Nemal nijaké pozemské myšlienky; nebol rozpálený plameňom pozemskej vášne, - nie, v tej chvíli bol čistý a nepoškvrnený ako panic, preniknutý neurčitou duchovnou potrebou lásky. A to, čo by v zvrhlíkovi vzbudilo smelé myšlienky, to samé ich naopak, ešte posvätilo. Dôvera, ktorú mu preukázala táto krásna bytosť, mu uložila sľub cti, sľub otrocky plniť všetky jeho rozkazy. Len si želal, aby tie rozkazy boli čím ťažšie a ťažko splniteľné, aby ich musel plniť s najväčším vypätím síl. Cítil v sebe silu a odhodlanosť na všetko.
Schody sa vinuli a spolu s nimi sa rýchlo vinuli aj jeho túžby. "Opatrne," zaznel hlas melodický ako harfa a naplnil všetky jeho žily novým chvením. Na tmavej chodbe podkrovia neznámy odomkol dvere. Dvere sa otvorili a spolu vošli dnu. Gerard si Franka premeriaval od hlavy po päty zadivenými očami, akoby sa ešte chcel presvedčiť, či je ten, čo ho tak očaril a uchvátil na Námestí anjelov . Ale on stál pred ním práve taký pekný, vlasy mal práve také nádherné, jeho oči sa mu ešte stále zdali nebeskými; mal iba sedemnásť rokov... bol krásny.
Gerard stál nehybne pred ním a už bol hotový pozabudnúť sa práve tak prostoducho ako predtým, ale Franka omrzelo také dlhé čakanie a významne sa usmial, hľadiac mu priamo do očí. Tento úsmev bol plný akejsi zvodnej drzosti: bol taký zvláštny a pristal k jeho tvári... nádherné dlhé riasy sa ľahostajne sklopili a priesvitnú belosť tváre ešte väčšmi zdôraznil ľahký tieň, ktorý spočinul na jeho krásnom čele pri každom pohybe hlavy, keď Frank priložil svoje pery k tým Gerardovým a on mu bozk opätoval... Frank sa odtiahol, aby si prezrel tvár pred ním, na okamih na seba iba hľadeli, kým Frank opäť nepritlačil svoje pery k Gerardovým... po chvíľke prešiel jazykom po jeho spodnej pere, a Gee pootvoril ústa, a spojil svoj jazyk s tým Frankovým, kým pomaly spolu klesali na posteľ...
Ráno sa dvere bytu rozleteli a to prinútilo Franka vytrhnúť sa z Gerardovho objatia. Bol to Todd, Frankov spolubývajúci a zároveň jeho ex... bývali spolu, pretože ani jeden z nich nemal dosť peňazí na to, aby sa mohol odsťahovať. Todd bol rozčúlený, opitý a pohľad na neznámeho a Franka v jednej posteli ho ešte viac rozčúlil. Frank vedel, že Gee musí čím skôr odísť, ak nechce, aby mu Todd ublížil. V tomto stave sa nedalo predpokladať , čo urobí.
Gee dal Frankovi svoje číslo, ten mu sľúbil, že sa ozve a narýchlo mu dal pusu. Obliekol sa, tak rýchlo ako to bolo možné a už cítil Toddovu ruku ako zviera jeho rameno a tlačí ho smerom k dverám. Posledné, čo Gerard videl, predtým ako mu Todd pred nosom zabuchol dvere, boli Frankove oči, ktoré sa plnili slzami, aj keď sa ich snažil skrývať.
Keď sa Frank ani po troch dňoch neozval, Gee sa rozhodol, že pôjde za ním, No v byte našiel len Todda, ktorý mu zakaždým oznámil strohé "Frank tu nie je!". Toto sa opakovalo stále dookola, a aj keď mal Gerard pocit, že počuje tiché vzlyky spoza dverí, pripisoval to len svojej fantázii a smútku v jeho srdci, ktorý sa každou návštevou zväčšoval.
Franka nestretával už ani na Námestí anjelov, no napriek tomu jeho kroky stále smerovali na miesta kde sa prvýkrát stretli. Niečo v jeho vnútri ho presviedčalo, že tam je, aj keď jeho oči ho nemohli uzrieť. Nič o ňom nevedel...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dannie Dannie | 12. února 2008 v 0:44 | Reagovat

Gogoľ by na teba bol právom hrdý... takto priblížiť klasickú literatúru XD...

a čo sa týka celkovo tohto príbehu... mrazilo... totálne... a ja rada, keď mrazí.... :))

2 Miša Miša | Web | 12. února 2008 v 0:52 | Reagovat

je to...no..krásne :)

3 Anaj Anaj | Web | 15. února 2008 v 13:07 | Reagovat

Tak konečne vidim toto slavne dielo na nete uverejnene pre všetkych! :) Musim povedať, že ma to naozaj dostalo.. Však ty vieš, pisala som ti naňho dosť siahodlhý komentár :)

Jednoducho.. veľmi dobrá práca! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama