Nevyslovené

14. února 2008 v 22:29 | DeeTee |  What I Made
Okay... tak toto je tak nejak z mojej chorej hlavičky XD a aj to len preto, že je Valentína XD

Nikdy sme sa spolu nerozprávali, nepoznali sme sa... No veľká časť zo mňa po tom strašne túžila... a teraz tu stojím, medzi pozostalými a ďalšími smútiacimi, a v hlave sa mi stále vynárajú ďalšie a ďalšie otázky. Prečo? Prečo si to spravil? Prečo si mi nedal šancu? Prečo to muselo skončiť skôr ako to mohlo vôbec začať?
Na konci obradu ku mne prišla tvoja mama, oči mala podliate krvou, a nezostali jej už žiadne slzy, ktoré by mohla preliať za svojho jediného milovaného syna... "Ty si Gerard?" spýtala sa a moje srdce v tej chvíli prestalo biť. Odkiaľ poznala moje meno? "Á-Áno... " "Toto bolo asi určené tebe..." povedala potichu a jej oči sa zase, aj keď sa to zdalo nemožné, začali lesknúť od sĺz. Vtlačila mi do ruky kúsok pokrčeného papiera a odišla. Nič viac nepovedala...
Mal som strach, srdce mi búšilo... Pomaly som roztváral ten malý kúsok toho, čo tu po tebe zostal... Začal som čítať a cítil som, ako ma v očiach začali páliť slzy...
... tvoj pohľad bol ako vánok,
ktorý sfúkol sviečku môjho odhodlania...
... tvoj úsmev bol ako lejak,
ktorý prekryl slzy môjho zahanbenia...
... bol si jediný, milovaný
a predsa nenávidený...
... bol si tým, čo chýbalo v mojom živote,
no bol si nedosiahnuteľný...
... bol si tým, o čom som sníval,
no tiež tým, čoho som sa najviac bál...
... bol si svetlom v tme, ktorá ma obklopovala,
a zároveň si bol jej príčinou...
... bol si zdrojom najkrajších snov,
no i najhorších nočných môr...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dannie Dannie | 14. února 2008 v 22:41 | Reagovat

waaaaaaaaaaaaaaa.... DOKONALÉ... nikdy by som si nepomyslela, že ma niečo tak krátke dokáže rozplakať a obrať o slová...

2 Zuzu Zuzu | Web | 30. října 2009 v 14:26 | Reagovat

bravo Danka...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama