Grownup Love

23. listopadu 2009 v 18:09 | atmosfears/preklad Pinkly |  Synacky TOS
Tak Pinkly mala hodku čas v škole, tak Vám niečo preložila xD

Keď sme mali päť, hrali sme sa na pieskovisku v škôlke.

"Čo je láska?" opýtal sa ma Brian.


"Prečo?" pýtal som sa pre zmenu ja.

"Lebo mamka povedala, že už ocka neľúbi. Ja tomu nerozumiem."

"Mne mamka hovorí, že ma ľúbi," odpovedal som. "Myslíš, že ma tiež prestane ľúbiť?"

Brian pokrútil hlavou a zamračil sa. "Nie, to je iná láska. Táto láska je zvláštna. Teenageari a dospeláci majú takú lásku."

"Tak ja neviem." povedal som.

Úplne sme na to zabudli.

---

Keď sme mali sedem, hrali sme sa na ihrisku na naháňačku, až kým sme sa nezrútili na trávnik, neďaleko od plota. Znova sa ma to spýtal.

"Zacky, čo je láska?"

"Prečo?" spýtal som sa znova.

"Lebo ocko vraví, že mamku nikdy neľúbil. Včera odišiel, normálne sa vracia v noci, ale tento krát nie."

"Dospelácka láska je hlúpa," povedal som mu. "Netráp sa tým."

Úplne sme na to zabudli.

---

Keď sme mali deväť, schovávali sme sa pod stolom u nás doma. Bola polnoc, mali sme cez seba natiahnutú deku, aby nás nemohol nájsť bogeyman (strašiak).

"Zee, čo je láska?" zašepkal Brian.

"Prečo?"

"Lebo mamka mi povedala, že neľúbi svojho nového priateľa. Vraví, že je to len dočasné a že sa s ním len rada bozkáva."

"Čo je bozkávanie?"

"No... To, čo robí tvoja mamka večer, keď ťa príde uložiť do postele. Ale ona ho bozkáva na ústa.

"Ew, to je divné!" zašepkal som.

"Brian sa ku mne nahol, rýchlo ma pobozkal na ústa a odtiahol sa.

"Áno, je to trochu divné."

Nejako sme na to zabudli.

---


Keď sme mali štrnásť, vedeli sme už o čmeliakoch a kvetinkách, o bozkávaní, o dievčatách (a aj to ako veľmi sa nám nepáčia) a všetko ostatné, čo prváci na strednej potrebujú vedieť. Dokonca sme už mali aj celkom dobrú predstavu o tom, čo je dospelácka láska. Ležali sme na Brianovej posteli a on ma bozkával na krku.

Zastavil som ho a spýtal som sa, "Brian... Čo je láska?"

Na chvíľku sa zamyslel, kým odpovedal, "Myslím, že láska je, keď máš príjemný pocit v bruchu, akoby si tam mal motýle alebo čo. Prečo?"

"Pretože si myslím, že ťa asi ľúbim."

"Myslím, že ťa asi tiež ľúbim."

A znova ma pobozkal. Stále sme sa v tom zlepšovali.

Na toto nezabudneme.

---

Keď sme mali šesťnásť, môj otec schmatol Briana za vlasy, odtiahol ho odo mňa a ďalej ho ťahal schodmi a nakoniec ho vystrčil von dvermi. Potom sa vrátil ku mne. Dokázal som myslieť len na to, kedy na mňa prestane kričať, kedy ma prestane biť a kedy znova uvidím Briana. Neskôr v noci sme sa stretli v parku, kde sme sa ako deti zvykli hrávať.

"Brian, láska už viac nie je dobrá. A mýlil si sa. Mamka ma tiež prestala ľúbiť. Povedala mi to."

Brian nebol schopný slova. Skončili sme s kladením otázok a zrejme aj s dospeláckou láskou. Nikdy ma oči od sĺz nepálili tak veľmi, ako keď som vtedy plakal do Brianovho trička.

Chceli sme na to všetko zabudnúť. Ale tieto spomienky sú silnejšie ako ktorékoľvek iné.

---

Keď sme mali osemnásť, boli sme čerstvo po maturách. S Brianom sme sa prechádzali po parku, rozmýšľali sme nad univerzitou, životom, budúcnosťou a láskou.

Ľúbil som ho, ale nepovedal som mu to.

On ma ľúbil, ale tiež mi to nepovedal.

Nastal čas, aby sme každý šli svojou cestou a jediné, čo nám zostalo boli hlúpe spomienky na to, keď láska neznamenala cítiť bolesť akoby vám hruďou preletela guľka, alebo ako bolesť hlavy, ktorá by zabila aj slona.

Ďalšie roky sme sa snažili zabudnúť jeden na druhého. Ale to sa nestalo.

---

Máme 26. Náhodou sme sa stretli v nákupnom centre v Huntington Beach. Len sme sa na seba dívali, kým ma Brian nechytil za ruku. Viedol ma k obchodu s oblečením, popri predavačke, ktorá k nám bola otočená chrbtom až k skúšobným kabínkam. Keď sme boli vnútri, zamkol dvere, natlačil ma na zrkadlo a bozkával ma akoby to nikdy predtým nerobil.

Po dlhšej chvíli sa usmial a spýtal sa "Zacky, čo je láska?"

Zasmial som sa a odpovedal som "Láska je, keď po ôsmich rokoch stretneš svojho najlepšieho priateľa a uvedomíš si, že všetko na čo si sa snažil zabudnúť, opantávalo tvoju myseľ zakaždým, keď si sa snažil ľúbiť niekoho iného alebo pobozkať niekoho iného, dokonca aj keď to malo byť len dočasné." Láska je to, čo máme my dvaja.

Máme dospelácku lásku. Dokonca sa aj bozkávame na ústa. A už to viac nie je divné.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Niwy Niwy | Web | 23. listopadu 2009 v 19:08 | Reagovat

juuuuj bože to bolo také cuuuuute :) proste krása, niwka sa rozplýva :D

2 Dannie Dannie | Web | 23. listopadu 2009 v 21:13 | Reagovat

akože... keď ja mám ešte aj takú divnú rozcitlivenú a precitlivenú náladu a toto tu a awwwwwww a konec, bo akože ach...

3 Zuzu Zuzu | Web | 24. listopadu 2009 v 9:08 | Reagovat

Ach to bylo krásné :)

4 Jessie Jessie | 25. listopadu 2009 v 0:40 | Reagovat

amen...že waaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa...nádhera....akože...tiež mám takú dáku rocitlivelú náladu ale aj tak..waaaaaaaa cute...sladké a neviem čo ešte xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama